No čo? spravili ste si svoj prvý leták v Scribuse alebo v InDesign, poslali PDFko do tlačiarní a teraz vám nasrhnevaný zamestnanec volal naspäť a chcel po vás 3 mm spadávku? A že textík milimeter od okraja si nikto neprečíta, lebo vám ho len tak zo srandy odsekne? Don’t worry, aj ja som si tým prešiel kedysi ;)
Keď navrhujete grafiku, ktorá sa bude zobrazovať na displejoch, televízoroch či mobiloch, nepotrebujete na veci ako je tá tajomná spadávka ani myslieť. Dokonca to nepotrebujete (väčšinou) ani vtedy, keď tlačíte letáky na lokálnu dedinskú diskotéku. Milimeter hore dole pri takýchto veciach. Aj tak je podstatné, že borovička za 50 centov bude polmetrovým písmom v strede plagátu. No ale poďme sa teraz baviť o tlačovinách, ktoré budú napr. reprezentovať nejakú firmu…
Spadávka
Spadávka je jednoducho povedané presah. Presah grafiky mimo tlačový formát. Ak napr. budete tlačiť plagát o rozmeroch A4, teda 210 x 297 mm, vaše lokálne tlačiarne budú po vás chcieť spadávku vačšinou 3 mm. Znamená to jedinú vec. Pri vytváraní dokumentu si nastavíte rozmery o 3 mm väčšie z každej strany. Minimálne. Pretože ak budú po vás chcieť aj orezové značky, registračné značky či farebný pás, budete toho miesta po okrajoch potrebovať ešte viac. Ale späť k spadávke. Náš dokument bude mať teda minimálne rozmery 216 x 303 mm. To platí, pokiaľ program priamo nepodporuje spadávku. Napr. Inkscape to nevie a tak si musíte spraviť spadávku ručne a tým pádom zavítať do nastavení dokumentu a zmeniť jeho rozmer. Následne si nakresliť obdĺžnik o rozmeroch pôvodného dokumentu a ideálne je presunúť ho na najspodnejšiu vrstvu a tú vrstvu zamknúť voči úpravám. V Adobe Illustrator si spadávku nastavíte pri vytváraní nového dokumentu (viď obrázky), ale ja som si na to nikdy nejak nezvykol a stále si spadávku robím ručne.
Tak máme spadávku a teraz si hovoríte, že na čo to je. No je to na odpad. Pri orezávaní grafiky na čistý formát (v tomto prípade teda na A4) sa spadávka oreže podľa orezových značiek (o tých nabudúce, aj o registračných). Tak bude zaručené, že po okrajoch neuvidíte biele časti papiera, ktoré by tam zostali, ak by sme nemali presah. Pri orezávaní sa totiž orezávačka nemusí presne trafiť na okraj grafiky. A tu sa dostávame aj k opačnej strane okraju čistého formátu. A to sú minimálne vzdialenosti od okrajov čistého formátu. Orezávačka sa totiž môže trafiť aj do vnútornej časti grafiky a “odfiknúť” nám to, na čom nám mohlo pri dizajnovaní záležať. Vnútorná vzdialenosť od okraja sa nazýva aj bezpečná vzdialenosť. Tá býva väčšinou rovnaká ako spadávka. Ale z osobných skúseností dávam aj viac. Väčšinou záleží od firmy, ktorá bude výsledok tlačiť, ale ja som sa ustálil na 5 mm. Túto vzdialenosť však dodržujte aj v oblastiach lomu, kde sa bude leták prehýbať (ak taký navrhnete). Napr. ak dizajnujete jedálny lístok, ktorý bude síce tlačený na A4, ale v strede sa bude prekladať (lomiť), tak si rezervujte čisté miesto aj v týchto oblastiach. V žiadnom prípade sa v tejto oblasti nesmie nachádzať text (ak sa nejedná o typografiu), alebo významná časť fotografie.
Dúfam, že po tejto rade vám už tak ľahko nebudú volať z tlačiarní. Jedine, že by vám chceli pochváliť pekný dizajn ;) Nabudúce si teda povieme niečo o tých orezových a registračných značkách.


Pingback: DTP pre zelenaacute;čov: tlačoveacute; značky | pixla.eu
Pingback: DTP pre zelenáčov: tlačové značky | Tomáš Chorvát