Dostali ste možnosť spraviť svoju prvú komerčnú zákazku? Tak by nebolo zlé prejsť si základy tvorby tlačoviny v podobe nasledujúcich 5 bodov, ktoré by ste mali dodržať pri vytváraní vašej grafiky. Konečná výroba grafického návrhu nie je taká jedoduchá a všetko môže byť akokoľvek pekné na monitore, kým sa to “nedá na papier”. Nevypovedá to len o vašej profesionalite, ale tak isto tým obmedzíte prípadné problémy pri ďaľšom spracovaní vášho návrhu.

Ak neviete ako sa vyhotovuje komerčná zákazka, odporúčam najprv prečítať tento článok: Čo je to vlastne polygrafia

1. podľa typu zákazky zvoliť správny grafický program

Budete robiť plagát, leták alebo knihu? Ako náročne bude členený text? Potrebujete vytvoriť pérovkové (krivkové) kresby alebo rastrové obrázky?

Najprv je doležité si uvedomiť, koľko stranová bude zakázka. Plagát a leták sú väčšinou jednostranové tlačoviny, na ktoré vám stačí aj program pracujúci pomocou kriviek (napr. Adobe Illustrator, Corel Draw, Inkspace). Vizitky a nejaké oslavné oznámenia sa tak isto spracúvávajú v týchto programoch. Naproti tomu sú tu niekoľko stranové dizajn manuály, časopisy a knižky, ktoré musia mať jednotnú štruktúru stránok a obsahújú veľké množstvo textu, ktorý je ešte k tomu zložito členený (titulky, odseky, iniciálky, články atď.). Pre tieto typy sú tu určené zalamovacie programy (Adobe InDesign, QuarkXPress, Scribus), v ktorých si určíte vzor tzv. master page (ktorý bude určovať kostru stránok, napr. okraje, pozadie, záhlavie, číslovanie), máte prehľadne zoradené stránky, stránkový register (aby napr. riadky na susedných stranách boli v rovnakej výške) a prepracovanejšie úpravy textu. Samozrejme nemôže chýbať automatická stránková číslica. A nie… Word NIEje zalamovací program a určite ho nepoužívajte na takéto práce! ;)

Pre úpravu fotiek alebo vytvorenie náročného tónového obrázka budete samozrejme používať starý známy Adobe Photoshop alebo Gimp. Takto vytvorené obrázky potom vložíte do vyššie spomínaných typov programov. Je to kvôli tomu, lebo PS a Gimp sú programy pracujúce s rastrami, ale texty sú vlastne krivky, ktoré potrebujú mať rovné ostré okraje aby mohli byť čitateľné. Ako krivky sa tiež robia logá a iné jednoduché grafické prvky alebo tenké linky. Logá musia byť v krivkách najmä preto, lebo sa používajú v rôznych veľkostiach a pri zmene veľkosti nedochádza k deformácii.

2. farebnosť

Toto by som tesal do kameňa: Veci vo farbách RGB sa nedajú vytlačiť! Lebo RGB (Red – červená, Green – zelená, Blue – modrá) je farebný systém založený na svetelných lúčoch ktoré sa štiepia pri dopade na predmety a vďaka tomu vydíme predmety farebne. A ako je známe, svetlo má obrovské spektrum farieb. Lenže tlačiť musíme nejakými hmotnými látkami a niečo nás to aj stojí. Ak si otvoríte vašu stolovú tlačiareň, nájdete tam 4 farby: Azúrovú (Cyan), ružovú (Magenta), žltú (Yellow) a  čiernu (Key, registračná). Tento systém tlačenia zo štyroch farieb sa nazýva CMYK a používa sa bežne aj v komerčných tlačiarniach, lebo dokáže najjednoduchšie a hlavne za rozumnú cenu napodobniť reálne farby. Samozrejme používajú sa na požiadanie aj ďaľšie farby ako napr. “pleťovka” (pomocou CMYKu býva problém verne vytlačiť farbu kože), šedá, zlatá, strieborná a kadejaké krikľavé farby. Tiež existujú farebné systémy, kde si môžete vybrať z veľkého množstva presne namiešaných farieb, najznámejší je Pantone. Ale ako ste sa mohli dovtípiť, sú to nemalé (ako pre koho) peniaze navyše.

Teraz sa dostaneme k jadru. Vždy pracujte vo farebnom priestore CMYK, nastavuje sa to v programoch na začiatku pred každým novým dokumentom alebo dodatočne počas práce (prepnutie režimu). Počas vytvárania dokumentu si tiež môžete vybrať pre niektoré objekty aj nejakú priamu farbu (napr. zo systému Pantone), ale záleží na zákazníkovi a tlačiarni.

Viete o tom, že na rôznych častiach našej planéty vyzerá jedna a tá istá farba inak? Je to spôsobené tým, že nie všade je dopadajúce svetlo rovnaké. Preto existujú rôzne modifikácie farebných systémov v závislosti na krajine. Tak ako napr. USA a Japonsko majú vlastné typy CMYK-u, tak má aj Európa. V nastaveniach programov sa dá vybrať farebný priestor, ak bývate v Európe, tak odporúčam nastaviť “Europe ISO Coated FOGRA27″ alebo ak v ponuke nie je, tak “Euroscale Coated v2″.

Jedno upozornenie: Ak máte návrh, kde sa nepoužívajú žiadne farby okrem čiernej (K), tak si dajte pozor, nech tá vaša čierna neobsahuje percentuálne zastúpenie aj ostatných farieb CMY, je to zbytočné, napr. v programoch od Adobe si v globálnych nastaveniach môžte prepnúť medzi obyčajnou Black (K) a Rich Black (K+CMY).

3. počet strán

Vezmime si do ruky obyčajný papier a nazvyme ho hárok. Potom ho prehneme na polku. Tento hárok má tak dva listy a jeden list má dve strany = 4 strany. Prehnime ho ešte raz na polku. Dostaneme 8 strán. Keď si predstavíme že sa náš práve vytvorený design manual alebo kniha budú tlačit na hárky, ktoré budú potom ešte podobne skladané, na seba alebo do seba vložené a na konci orezané, tak logicky z toho vyplýva, že celkový rozsah našej tlačoviny musí byť deliteľný číslom štyri, osem alebo šesťnásť (záleží na tlačiarni), ale vyskytujú sa aj také skladacie stroje, ktoré dokážu hárok poskladať na 12 strán.

4. písmo

Predtým než si vyberiete písmo, tak si skontrolujte, či daný font nie je náhodou rastrový. Pre náš jazyk je dôležité, aby obsahoval aj stredoeurópske znaky (diakritika), väčšinou ich spoznáte podľa toho, že majú na konci CE (Central Europe), alebo sú označené ako OpenType. Tiež si treba dávať pozor na výrobcu písma, lebo niektoré fonty prezentované pod rovnakým názvom sú od rôznych autorov a samozrejme sú si v niečom odlišné (rôzne šírky, hrúbky a pod.). Ak si zákazník zvolí určitý font, tak aby sa potom on a hlavne vy nečudovali.

Ak si napr. zákazník nevie spomenúť aký font používal predtým, tak vám odporúčam túto stránku: www.myfonts.com (sekcia WhatTheFont?!), kde si ho môžete vyhladať na základe vášej obrazovej ukážky písma, ktoré chcete identifikovať.

5. výstupný formát

.jpg – rastrový formát, .gif – rastrový, .png – rastrový. Snáď som vám týmto dostatočne naznačil ktoré formáty určite nepoužívať pred odoslaním dokončeného návrhu :) Tak isto neposielajte ani natívne formáty programov ako .cdr od Corelu či univerzálny krivkový formát .svg a pod. Používajte len dva formáty: PDF alebo EPS. Tieto formáty narozdiel od ostatných zachovávajú font fontom, rastrový obrázok rastrom a krivku krivkou a taktiež ukladajú informácie o použitých farbách a neznižujú kvalitu kompresiou. PDF má niekoľko verzií, ktorú použiť záleží na dohode s tlačiarňou, ale najbežnejšia je verzie 1.3.

V tlačiarni nemusia mať všetky fonty a ešte k tomu presne také isté ako vaše. Preto je najistejšie, keď použitý font odošlete priamo v .pdf súbore (stačí túto možnosť odškrtnúť pri ukladaní do .pdf), alebo všetok text previesť do kriviek.

Záverom by som chcel dodať pár vecí. Samozrejme existuje oveľa viac grafických programov než som vymenoval, ale okrem najznámejších som pre každý tip spomenul aj jeden neplatený (vždy posledne menované). Takisto som nechcel, aby ste odteraz pri všetkom používali CMYK. RGB je normálny farebný profil ktorý sa používa pri zobrazovaní na monitore, TV, premietačkách a tak ďalej. Preto ak viete, že niečo bude ukazované len v digitálnej podobe, tak to nerobte v CMYK-u.  CMYK má oveľa menšiu farebnú škálu a len zbytočne sa ochudobníte o farby. Prajem vám veľa chuti a zdaru pri tvorbe ;)