Dane priznané, zdravotné poistenie zúčtované a kolotoč odvodov ide ďalej. Aspoň pre väčšinu z nás freelancerov. Ak by som o sebe tvrdil, že sa teším na roky na dôchodku, tak budem klamať. Žijem pre túto chvíľu. Tu a teraz, to sa počíta. Ale aj tak, na ten dôchodok sa treba nejak pripraviť…

Alternatíva 1: štát sa o mňa postará

No, bodaj by. Rád by som tomuto veril. Ale očividne veľa mladých freelancerov si to tak predstavuje. Áno, nejaké to životné minimum na základe našich minimálnych odvodov (kto by odvádzal viac, že?) dostaneme. Ale aj tak, dá sa na štát spoliehať? Ja osobne si myslím, že nie. Práve naopak. Freelancer by mal byť čo najviac odtrhnutý od závislosti na štáte (a nemyslím tým len Slovensko). Zaplatiť si svoje povinné odvody a viac sa o štát nestarať. Takže alternatíva jeden to nebude.

Alternatíva 2: druhý dôchodkový pilier

Aj keď to znie akokoľvek krásne, že peniaze v druhom pilieri sú len a iba moje, za posledné roky sa pravidlá druhého piliera menili podľa toho, ako mal ktorý politik náladu. Istota peňazí je teda prakticky nulová. Oproti prvej alternatíve je tu možnosť, že o 30-40 rokov bude na tomto druhom účte viac chechtákov, ako by bolo na jednotnom účte v sociálnej poisťovni, ale nie je to zaručené. Môj názor je taký, že druhým pilierom sa nedá nič pokaziť, ale spoliehať sa naň, to veru nie.

Alternatíva 3: súkromné sporenie

Po prvých dvoch riešeniach je logické vyústenie do systému súkromného sporenia. Mať svoj účet, kde si každý mesiac odložím nejakú sumu a nedotknem sa ho až kým si nepoviem, že odchádzam do dôchodku. Tu treba mať na pamäti, že toto nie je sporenie pre prípad “keby niečo”, teda na neplánované výdavky a podobne. Z tohto sporenia si človek nebude kupovať iPad 34 alebo dovolenku v pacifiku. Toto sporenie sa raz stane zdrojom príjmov, keď už nebudeme mať silu a chuť pracovať za PCčkom a nebudeme mať moderné a inovatívne nápady.

Otázka však je, ako sporiť. A hlavne čo? Peniaze? Pri pohľade na históriu ľudstva je jasné, že skôr či neskôr opäť príde nejaká kríza, peniaze stratia svoju hodnotu a výsledok bude horší, ako sme predpokladali pri zakladaní účtu. Dá sa to, ale je to takmer rovnako rizikové, ako nejaký druhý pilier. Nehnuteľnosti? No, to už je lepšie. Minimálne bude mať človek strechu nad hlavou. Lenže v tomto prípade je problémom počiatočná výška investície. A zobrať si hypotéku si nemôže dovoliť každý mladý freelancer. Ešte je tu možnosť začať kupovať drahé kovy v malých dávkach. Ich cena stále rastie. A vzhľadom na to, že raz sa vyčerpajú ich prirodzené zásoby, dole tá cena ani nepôjde. A po desiatkach rokov s mešcom plným zlata zamieriť niekam, kde ho zamenia za peniaze a žiť z nich. Popravde, táto posledná možnosť sa mi zdá najistejšia. Ale nejdem ani do nej…

Posledná alternatíva?

Namiesto hľadania spôsobu, ako si zaistiť dôchodok, hľadám skôr spôsoby, ako si zaistiť celý život. Znížiť náklady na život. Zredukovať počet vecí, na ktorých je človek závislý. Či už je to auto, značkové oblečenie, počítač pre každého člena domácnosti alebo aj drobnosti ako kávička v kaviarni každé ráno. Každý by si mal jednoducho spraviť vlastný zoznam vecí, ktoré potrebuje a ktoré vyžaduje. Potrebuje tie, bez ktorých nedokáže prežiť. Vyžaduje tie, ktoré robia jeho život pohodlnejším. Napríklad potrebujem každý deň jedlo (veď kto nie), vyžadujem aspoň raz za čas nejakú chuťovku v podobe lososa :).  Jednoducho je to o tom, sadnúť si k papieru, spísať si všetky veci, ktoré používa a potom začať škrtať tie, ktoré nepotrebuje. Každý má iné požiadavky, ale určite sa u každého nájde niečo, čo má len preto, lebo to majú aj iní a pritom to nepotrebuje.

Keď poslednou dobou sledujem na internete rôzne diskusie a weby, badám, že nie som jediný, kto sa prikláňa k poslednej alternatíve. Či už je to “hacking” starého nábytku, návody ako si dopestovať nejakú tú zeleninu aj v byte, alebo ako výraznejšie ušetriť na účtoch za elektrinu či vodu a pritom neznížiť výrazne určitý životný štandard. Možností je veľa. A čoraz viac začínam byť presvedčený o tom, že čím menej budem závislý na peniazoch, tým viac si budem môcť ten život užívať kedykoľvek a kdekoľvek…